Belgická matka údajne dobodla a utopila svoje deti kvôli bolesti z potratu

Žena, ktorá potratila dcéru s Downovým syndrómom, zabila svoje narodené deti - údajne kvôli smútku a vine v dôsledku traumy po potrate. Julie Lambotte z Hantes-Wiheries v južnom Belgicku sa sama priznala zodpovedným orgánom, že zavraždila svoje deti.

Podľa 7 News in Australia začala Lambotte svoje vražedné vyčíňanie tým, že údajne utopila svoju 22-mesačnú dcéru Orphee vo vani. Potom vraj dobodala ďalšie dve deti - sedemročnú Ceres a deväťročného Thibalda. Tieto rany Ceres zabili a Thibaldovi spôsobili vážny stav, ktorý sa však lekárom našťastie podarilo stabilizovať. Lambotte orgánom oznámila, že tieto zločiny spáchala, pretože „jej chýbalo jej potratené dievčatko“. K jej násilnému vyčíňaniu došlo krátko po 3. výročí potratu.

Podľa správ Lambotte nikdy nedokázala spracovať traumu, ktorú jej potrat spôsobil, a uzdraviť sa zo smútku, ktorý následkom potratu prežívala. V mnohých krajinách sveta - a najmä v Európe - sú ženy často prinútené ísť na potrat v prípade, ak sa dieťatku zistí podozrenie na Downov syndróm.

Spoločnosť, ktorá nedávno zaviedla nový prenatálny skríning v Nigérii, otvorene uviedla, že dúfa, že to povedie k „úplnému vymazaniu Downovho syndrómu“. Na Islande sa to už stalo - takmer 100 % detí s diagnostikovaným Downovým syndrómom je v krajine potratených. Ženám v Holandsku zas bolo povedané, že majú „morálnu povinnosť“ potratiť svoje deti s Downovým syndrómom. V Spojenom kráľovstve ide na potrat 90% tehotných matiek, ktorým sa prenatálnou diagnostikou zistí nejaká diagnóza. Aj v Spojených štátoch sú ženy často vystavené tlaku, aby potratili svoje deti s Downovým syndrómom.

Inak to nie je ani v Belgicku, kde je potratených viac ako 90 percent detí s Downovým syndrómom.

Ženy často zažívajú obrovský tlak, aby šli na potrat. Je jasné, že trauma po potrate je skutočná, ako odhalila väčšina vedeckej literatúry na túto tému.

Dr. Priscilla Coleman, profesorka ľudského rozvoja a rodinných štúdií na Bowling Green State University, skúmala traumu po potrate. “Objektívny a platný súhrn vedeckej literatúry o zvýšených rizikách spojených s potratom zahŕňa depresiu, závislosť na návykových látkach a úzkostné poruchy (vrátane posttraumatickej stresovej poruchy), ako aj samovražedné myšlienky a správanie,“ napísala pre National Review a dodala: „Štúdie potvrdzujú hlasy miliónov žien, pre ktoré potrat nebola oslobodzujúca a zdraviu prospešná voľba: Konzervatívny odhad z najlepšie dostupných údajov je, že 20 - 30 % žien, ktoré podstúpia potrat, bude mať vážne a/alebo dlhodobé negatívne následky.”

Je príliš skoro povedať, či bol potrat skutočne hlavným dôvodom vraždy detí v prípade Julie Lambotte. Táto správa je však smutnou pripomienkou reality eugenického potratu a traumy po potrate, ktorá môže nasledovať.

Zdroj: Liveaction.org, autor: Cassy Fiano-Chesser, preklad: Martina Bednáriková