Obianuju Ekeocha: Sme priamymi svedkami ideologickej neokolonizácie Afriky (2. časť)

V druhej časti nášho rozhovoru sme sa s pro-life aktivistkou Obianuju Ekeocha pozhovárali o jej neúnavnej práci v pro-life hnutí, ako aj o tom, akým spôsobom dochádza k neokolonizácii rozvojových krajín ešte aj dnes - v 21. storočí. Nezabudnite: s Obianuju sa môžete stretnúť na Národnom pochode za život v Bratislave už tento víkend!

Povedzte nám viac o Vašej organizácii Culture of Life Africa. Ako vznikla a čo je jej cieľom?

Obianuju Ekeocha: Culture of Life Africa (pozn. preklad: Kultúra života v Afrike) som založila vo februári 2013 - presne 6 mesiacov po tom, čo som napísala otvorený list Melinde Gatesovej. Ide o organizáciu, ktorej cieľom je propagácia a podpora kultúry života nielen v Afrike, ale aj v iných častiach sveta, a to prostredníctvom šírenia informácií a vzdelávania.

Prostredníctvom organizácie sme radili mnohým zákonodarcom, veľvyslancom OSN a iným verejným činiteľom s rozhodovacou právomocou na témy týkajúce sa životaa jeho ochrany. Úzko sme spolupracovali s náboženskými vodcami z rôznych afrických krajín a spolu s rôznymi africkými katolíckymi biskupskými konferenciami sme spoluautormi mnohých pro-life vyhlásení.

Väčšina mojej práce v rámci Culture of Life Africa však zahŕňa výskum, písanie a rozprávanie o problémoch, s ktorými sa stretávame. Tejto práci venujem veľmi veľa času. Minulý rok (2018) mi tiež vyšla kniha Target Africa (pozn. preklad: Zacielené na Afriku) a tento rok (2019) sa podarilo vydať môj dokumentárny film Strings Attached (pozn. preklad: So záväzkami). A práca pokračuje!

Hlavnou tézou Vašej knihy a dokumentárneho filmu je tvrdenie, že neokolonizácia Afriky sa deje aj v 21. storočí – a to práve ideologickým spôsobom. Mohli by ste nám o tom povedať viac?

Obianuju Ekeocha: Neokolonializmus je jav, ktorý vznikol vo vzťahu medzi rozvojovými krajinami a niektorými z ich západných donorov. Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohé rozvojové krajiny finančne zápasia s obrovským problémom: veľmi veľká časť ich obyvateľstva je totiž uväznená v podpriemerných životných podmienkach. Mnoho krajín sa tak stalo celkom závislých od pomoci vyspelých krajín, organizácií a dokonca od súkromných/filantropických nadácií. Tento fakt umožnil ideologicky motivovaným darcom pretláčať svoje názory a ideológie na úkor daných krajín – príjemcov ich pomoci.

Toto je jadro neokolonializmu, vďaka ktorému sa darca stáva pánom obdarovaného. Niektorí z darcov tak v mene pomoci presadzujú práve potraty či radikálny feminizmus. A to v častiach sveta, kde takéto názory obyvatelia väčšinovo odmietajú. V mojej knihe detailne vysvetľujem, ako sú takéto ideológie nanútené africkým krajinám proti ich vôli. Venujem sa aj dôvodom, prečo je fenomén neokolonializmu vôbec možný. Rozoberám aj spôsoby, ako môžu Afričania povstať a odolať tejto novej forme útlaku.

Vo Vašom dokumentárnom filme Strings Attached skúmate aj pôsobenie najväčšej potratovej organizácie na svete – Marie Stopes International (MSI), ktorá poskytuje potraty aj v mnohých afrických krajinách. Povedzte nám o nej viac.

Obianuju Ekeocha: Marie Stopes International je potratová organizácia so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá má pobočky a rôzne pridružené spoločnosti v 37 krajinách na celom svete. 16 z nich tvoria práve africké krajiny. Sú teda najväčšou potratovou organizáciou na svete. Každoročne vykonávajú 3,3 milióna potratov a služieb priamo súvisiacich s potratmi.

Ich pôsobenie v Spojenom kráľovstve je poznačené mnohými škandálmi týkajúcimi sa nesprávneho ošetrenia a liečenia pacientov, zlého riadenia a zlého zaobchádzania nielen so zamestnancami, ale aj s pacientami. Všetky tieto problémy viedli k hĺbkovým inšpekciám a vyšetrovaniam, ktoré vykonala v roku 2016 British Care Quality Commission (pozn. preklad: Britská komisia pre kvalitu starostlivosti).

V Spojenom kráľovstve sa vyskytli aj rôzne prípady informátorov – bývalých zamestnancov MSI, ktorí verejne hovorili o neudržateľných pracovných podmienkach. Patril k nim aj enormný tlak na zamestnancov - napríklad v podobe stimulačných bonusov vyplatených tým zdravotným sestrám a centrám, ktoré vykonajú viac potratov.

Napriek všetkým týmto zdokumentovaným škandálom investuje MSI milióny dolárov (vrátane peňazí od ich darcov a rôznych partnerov, ktorými sú vlády v západných krajinách či rôzne súkromné nadácie) na rozvíjanie svojej činnosti v krajinách tretieho sveta, najmä v Afrike, kde nie sú takmer vôbec monitorovaní, kontrolovaní ani regulovaní. Rozhodla som sa preto prešetriť činnosť MSI v rôznych afrických krajinách. Veľa z toho, čo som zistila, je zachytené v mojom dokumente Strings Attached.

MSI si zriadila kliniky v celej Afrike - v mestských aj vidieckych oblastiach, kde poskytujú svoje služby pod zámienkou „plánovania rodičovstva“. V praxi však existujú správy o ilegálnych potratoch, splachovaní zvyškov tela dieťaťa do záchoda či ich vyhodenie do kanála. MSI boli v Afrike obvinení zo zlého hospodárenia s finančnými prostriedkami a podľa tvrdení zo strany mnohých afrických vládnych pracovníkov priamo zasahovali do konania afrických ministerstiev zdravotníctva. Narazili sme aj na tvrdenia, že v krajinách, kde sú potraty nelegálne, vyplácajú MSI svojim centrám stimulačné bonusy za zvýšené počty vykonaných potratov.

To sú vážne obvinenia. Som si istá, že máte v pláne proti tejto nespravodlivosti bojovať aj naďalej. Aké sú Vaše plány na rok 2020?

Obianuju Ekeocha: Dúfam, že v budúcom roku sa mi podarí rozšíriť pro-life posolstvo do mnohých ďalších krajín. A chystám sa napísať ďalšiu pro-life knihu! Tentoraz sa však nezameriam na Afriku ako pri mojej prvej knihe, ale skôr na medzinárodný pro-life zápas a spoločné skúsenosti z rôznych krajín sveta. Zhromažďujem skúsenosti pro-life lídrov z Kanady, USA, Argentíny, Spojeného kráľovstva a Austrálie… Som veľmi nadšená týmto projektom a jeho odkazom. Dokazuje, že skúsenosti pro-life ľudí na celom svete sú zjednocujúce.

Ďakujeme za rozhovor!
Zhovárala sa: Martina Bednáriková