Patrik Daniška: Chceme dosiahnuť úplnú ochranu života

V rámci príprav na Národný pochod za život, ktorý sa uskutoční 22. septembra v Bratislave, sme sa porozprávali aj s jeho hovorcom a zároveň členom hlavného organizačného tímu Patrikom Daniškom. Patrik je všestranný človek - je právnikom, zakladajúcim členom Fóra života a v súčasnosti pôsobí ako predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku HFI. V rozhovore nám predstaví ciele tohtoročného pochodu a načrtne aj spôsoby, ako ich môžeme zrealizovať.

Si súčasťou hlavného organizačného tímu NPzŽ. Aká bola Tvoja cesta k pro-life hnutiu?

Patrik: Ochrane života som sa začal venovať na vysokej škole a odvtedy som neprestal. Keď som si uvedomil, že zabíjame nevinné deti, a že je to dokonca legálne, cítil som potrebu s tým niečo spraviť – zastať sa práv týchto detí. Tak som sa angažoval dlhé roky najskôr ako dobrovoľník, teraz už ako predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku. A keď sa mi dostalo tej cti, že som bol prizvaný spolupracovať na Národnom pochode za život, neváhal som ani minútu.

Čo presne je Tvojou úlohou? Za akú organizačnú zložku si zodpovedný?

Patrik: Som aktívny hlavne v prípravnej fáze. Pomáham zadefinovať, čo chceme pochodom povedať, za čo budeme bojovať, vrátane napríklad legislatívnych požiadaviek. A potom pomáham, aby sa pri realizácii pochodu na dané ciele nezabudlo. Zároveň budem tento rok aj hovorcom pochodu.

Aké sú tieto ciele pochodu? Čo pochodovaním vlastne sledujeme?

Patrik: Dlhodobým cieľom Národného pochodu za život je vybudovať spoločnosť, ktorá bude rešpektovať život a práva každého človeka. Tento cieľ sa dlhodobo nemení. Pri jednotlivých pochodoch sa však snažíme zdôrazniť aj nejakú konkrétnu myšlienku a dávame si čiastkové ciele. Pri minulom pochode sme napríklad veľa hovorili o konkrétnej pomoci tehotným mamičkám a rodinám.

Časť potratov sa robí preto, že sa matka cíti opustená a netrúfa si na dieťa. Preto sme predstavili organizácie ako Poradňa Alexis, Áno pre život, projekt Zachráňme životy a podobne, ktoré vedia tehotným matkám v núdzi pomôcť. A hovorili sme aj o tom, ako komunikovať s takouto mamičkou, aby sme ju neodradili, ale naopak pomohli jej dospieť k správnemu rozhodnutiu.

Čo sa týka legislatívy, uvedomovali sme si, že politici riešili len jednu otázku – či majú byť potraty dovolené, alebo nie. Skúsenosti zo zahraničia nám ale hovorili, že možností, čo môžu politici robiť, je oveľa viac. Predstavili sme 30 čiastkových zmien, a požiadali sme politické strany, aby si ich zaradili do svojich volebných programov. Tri strany si dali po 10 z našich bodov – SNS, OĽANO a KDH. Celé to zafungovalo. Od minulého pochodu už politici prichádzajú s nápadmi, ako legislatívu meniť aj postupnými krokmi a zlepšeniami.

Aké sú osobitné ciele pre tento rok?

Patrik: Chceme predstaviť ideál, ku ktorému smerujeme. Tým je ochrana práva na život všetkých ľudí bez rozdielu, teda aj nenarodených detí. Dnes sa všetci tvária, že im ide o rovnosť v právach a o odstránenie diskriminácie, ale keď príde reč na potraty, tam to zrazu neplatí.

Ľudia majú plné ústa rovnosti, ale práva, ktoré majú, nie sú ochotní priznať nenarodeným. A na toto chceme upozorniť, že našim cieľom je, aby bol život všetkých ľudí chránený rovnako. A keď hovoríme všetkých, tak myslíme naozaj všetkých.

Znamená to, že Národný pochod za život žiada úplný zákaz potratov?

Patrik: Ja radšej hovorím o úplnej ochrane života. Áno, toto chceme dosiahnuť. Ak som za život a som za rovnosť všetkých ľudí, nemôžem schvaľovať stav, kedy je život jedného človeka chránený a iného nie. To je predsa diskriminácia. Chceme, aby sa ľudia nad týmto zamysleli a odmietli diskrimináciu nenarodených detí.

No s politickými požiadavkami je to celkovo komplikovanejšie, lebo nie všetko sa dá hneď aj presadiť. Preto podporujeme všetky rozumné zmeny, ktoré nás k tomuto ideálu približujú.

Ronald Reagan raz povedal, že ak môžem získať 70% z toho, čo chcem získať, zoberiem to a po zvyšok sa vrátim v budúcnosti. A toto je už úloha pre politikov, aby hľadali kroky, ktoré sú reálne a môžu nás posunúť vpred.

Keď sme sa ale bavili o nejakých postupných zlepšeniach, chceli by sme podporiť hlavne snahy o zrušenie potratov na žiadosť. Je to citeľný posun vpred, a veríme, že je v strednodobom horizonte reálny. Ďalším zlepšením by malo byť vybudovanie funkčnej siete pomoci tehotným matkám a ich rodinám spolu so zlepšením informovanosti o týchto možnostiach. Skrátka, aby každá tehotná matka vedela, že sa má na koho obrátiť.

Prečo by sa mali ľudia zapojiť do pochodu? Má dnes ešte vôbec zmysel byť pro-life a pochodovať? Zmení sa tým niečo?

Patrik: S istotou vieme len to, že keď budeme ticho, nezmeníme nič. Každá dobrá zmena sa dosiahla tým, že sa pre ňu ľudia zapálili a hlavne nezostali ticho. Môže to trvať dlho, ale zmysel to má. Keby si každý povedal, že je len jeden človek, ktorý nič nezmení, a preto zostane ticho, nikdy sa nikam neposunieme. Ale keď si povie, že ide do toho, lebo je to správna vec a chce byť tiež tým veľkým kamarátom, ktorý sa zastane najmenších z nás, už mení svet.

Toto rozhodnutie musí spraviť každý sám za seba. A podľa toho, ako v tomto smere ako spoločnosť uspejeme, sa aj budú diať veci. No a pochod je v tomto celom veľmi dôležitý. Lebo jedna rovina je presadenie celospoločenskej zmeny, napríklad v legislatíve. To bez masovej verejnej podpory pôjde len ťažko, preto je Národný pochod taký dôležitý. Ale je tu aj rovina individuálna. Nežijeme vo vákuu, naše názory a rozhodnutia ovplyvňujú konkrétni ľudia a kultúra v ktorej žijeme. Aj jeden status na sociálnej sieti, alebo pekné slovo o nenarodených deťoch môže ovplyvniť rozhodnutie nejakej kamarátky o potrate a zachrániť dieťa a matku od potratu.

Ako sa zmenila spoločenská situácia od predchádzajúcich pochodov?

Patrik: V niečom sa veci zlepšili, v niečom zhoršili. Myslím, že pro-life a pro-rodinné hnutie získalo väčší rešpekt. Podarilo sa nám zablokovať niektoré zlé veci, napríklad Istanbulský dohovor, vďaka referendu o rodine sa presadila aj novela ústavy o manželstve. Otázka je, či sa podarí dosiahnuť zmeny aj v ochrane života. Tu sa mi zdá, akoby nám chýbala politická reprezentácia, na ktorú sa môžeme spoľahnúť. Strana s koaličným potenciálom, ktorá si ako prioritu pri zostavovaní vlády stanoví zlepšenie ochrany života a rodiny. Dnes takú stranu nemáme.

Mám dojem, že k horšiemu sa posúvajú názory ľudí, hlavne mladej generácie. Tá je vystavená silnej manipulácii a podsúvaniu liberálneho svetonázoru, a cítiť, že je týmto nasiaknutá. Dokonca aj mladí ľudia, ktorí sú za život a rodinu, sa radšej do diskusie nezapájajú, lebo nechcú byť v konflikte s liberálnym okolím.

Mnohí ľudia kritizujú pro-life hnutie na Slovensku, vraj sa toho veľa nemení, potraty na žiadosť stále sú… čo by si takýmto skeptikom odkázal? Prečo by sa mali zapojiť i oni?

Patrik: Myslieť si, že takáto zmena sa dá presadiť rýchlo a ľahko je omyl. Žijeme v kultúre, kde je potrat potrebný ako zadné dvierka, ktorými sa dá ujsť pred dôsledkami nezodpovedného sexuálneho správania. Voči zmene je teda prirodzene silný odpor. My našťastie nenesieme zodpovednosť za výsledky, ale za snahu a ochotu niečo dobré spraviť. Raz, keď sa budúce generácie budú chytať za hlavy, ako sme mohli dovoliť zabíjanie nevinných detí, uvidia aj desaťtisíce tých, ktorí v tom mali jasno, verejne demonštrovali za práva nenarodených detí… a toto hnutie nakoniec viedlo k úspechu. Kedy to bude teraz nevieme povedať - ale môžeme si povedať, že sme pri tom.

Ďakujeme za rozhovor!