Angie sa pred deviatym potratom smiala. A potom uvidela svoje potratené dieťa...

Žena, ktorá sa so smiechom vybrala na svoj deviaty potrat požiadala, aby sa mohla po prvýkrát pozrieť, ako vyzerá „tkanivo“. Potom sa v žiali zrútila, a odmietla pustiť nádobku s roztrhanými pozostatkami.

Príbeh Angie je jedným zo svedectiev, ktoré vo svojej knihe The Walls are Talking zverejnila Abby Johnsonová, bývalá riaditeľka potratovej kliniky Spoločnosti pre plánované rodičovstvo.

Pre LifeSiteNews hovorí bývalá pracovníčka potratovej kliniky Sarah Terzová:

„Angie bola na potratovej klinike označená ako „zotrvačník”, t.j. žena, ktorá už mala viacero potratov. Na rozdiel od iných žien sa však Angie vyznačovala svojou ľahostajnosťou a o svojich potratoch neustále vtipkovala. Angie vyzerala, že považuje svoju prítomnosť na klinike ako možnosť zahrať si komédiu. Nemohla som si pomôcť, mala som ju rada, avšak jej uštipačnosť ma desila…” spomína Terzová.

„Nemôžte si len okopírovať všetky moje záznamy a ja doplním dátumy?” zasmiala sa a potom, čo vyplnila formuláre, rozdávala úsmevy aj v čakárni. „Nič to neznamená,” uisťovala ďalšie ženy. „Ja som to urobila už osemkrát a nemám žiadne výčitky.”

Angie dokonca nemala potrebu nič vysvetľovať. „Keď sme sa jej snažili dohovoriť a odporučiť jej antikoncepciu, len zdvorilo odmietla, usmiala sa a iba mávla rukou.”

Ale keď prišla na svoj deviaty potrat, pracovníčka, ktorej výplata bola financovaná z potratov, potriasla hlavou a povedala, „Naozaj? Deviaty potrat?” píše Terzová.

„Chcela som, aby Angie prejavila aspoň nejaký náznak výčitiek svedomia,” dodáva. „Nesprávala som sa takto k tomu početnému množstvu žien, ktoré prichádzali kvôli svojmu druhému, tretiemu, či dokonca štvrtému potratu… Ale kvôli deviatemu? Mala som pocit, že to si už zaslúži aspoň štipku ľútosti, alebo aspoň staromódnej hanby…”

Okrem toho Angieno správanie bolo v ostrom kontraste s ostatnými ženami, ktoré Terzová utešovala. Tie väčšinou držala za ruku, keď prichádzali do ambulancie s triaškou.

„Niektoré z nich plakali, hánky na rukách mali takmer biele od toho, ako mi stískali ruku, až kým to nebolelo. Iné si držali Bibliu pri hrudi, modlili sa a prosili o odpustenie dokonca ešte predtým, ako začal potratár svoju prácu. Bolo evidentné, že Angie berie potrat ako spôsob antikoncepcie. Akceptovala pro-potratovú lož, že jej nenarodené dieťa je iba zhluk buniek,“ dodáva Terzová.

Po svojom deviatom potrate sa však Angie rozhodla po prvýkrát na to “tkanivo” pozrieť. Pozrieť sa na svoje 13 týždňové roztrhané nenarodené dieťa.

„Ešte som rozmýšľala, ako usporiadam odtrhnuté časti potrateného dieťaťa, ktoré podľa veku bolo už plne sformované. Nemali sme na to protokol. Napokon som sa rozhodla uložiť časti dieťaťa tak, ako obvykle, keď sa uisťujeme, že všetky časti boli z tela matky vytiahnuté a že nič nechýba.”

Angie sa pozrela na telo.

„Ďakujem,” povedala so svojim príznačným úsmevom na tvári. Keď jej oči postupne skúmali nádobu, prudko vydýchla a po prvýkrát odkedy prišla, stíchla. O pár chvíľ sa jej celé telo začalo triasť.

Keď vystrela ruky, aby sa dotkla tela dieťaťa, snažila som sa odsunúť misku preč. Chytila mi zápästie, aby ma zastavila. Obe sme boli chvíľu ticho, keď ďalej upierala pohľad na obsah misky. Angie sa na to zrútila na kolená, kým som ju stále držala za ruku.

„To je dieťa,” povedala, najprv takmer nečujne. „To je moje dieťa.” Tón jej hlasu sa postupne zvyšoval, ako sa jej slová začali postupne hrnúť z úst. Slová, ktoré začali byť pre všetkých extrémne nepríjemné. „Čo som to urobila? Čo som to urobila?” opakovala znova a znova a začala vzlykať. Niektoré dievčatá v zotavovacej miestnosti začali plakať s ňou.

Keď jej pracovníčka nakoniec vzala nádobu z rúk, Angie začala byť zúrivá. Keď ju nemohli upokojiť a dostať z podlahy, zamestnanec ju začal ťahať - za sprievodu jej kriku a odporu - dolu halou až do kúpeľne. Dokonca aj potom bolo počuť jej plač, keď úpenlivo opakovane prosila, aby jej dali telo jej dieťaťa. Jej žiadosť však bola zamietnutá.

Zamestnanci potratovej kliniky napokon zavolali na kontakt, ktorý uviedla pre prípad núdze. Bol to jej aktuálny priateľ, ktorý po ňu na kliniku prišiel a 45 minút ju presviedčal, aby z kúpeľne vyšla. Obaja odchádzali v slzách. Angie sa už na potratovú kliniku nevrátila a bývalá zamestnankyňa kliniky, ktorá o tomto prípade svedčila nevie, čo sa s ňou ďalej stalo.

„Cesta pred ňou, ktorou si musela prejsť, keď si naplno uvedomila zodpovednosť za smrť svojich deviatich detí, bola určite agonizujúca,” uzatvára Terzová. „Môžme iba dúfať, že Angie našla uzdravenie.”

Zdroj: lifesitenews.com, preklad: Viktória Dandarová