Čínska vláda ma vytiahla z domu a prinútila k potratu. Už viac nedokážem mlčať.

Volám sa You Zhang. Narodila som sa v meste Nanjing v čínskej provincii Jiangsu v roku 1985. Koncom augusta 2013 som sa cítila nepríjemne a bolo mi na zvracanie. Pomyslela som si, že som chorá, a tak som šla do nemocnice na prehliadku. Ale lekár mi povedal, že som tehotná.

Volám sa You Zhang. Narodila som sa v meste Nanjing v čínskej provincii Jiangsu v roku 1985. Koncom augusta 2013 som sa cítila nepríjemne a bolo mi na zvracanie. Pomyslela som si, že som chorá, a tak som šla do nemocnice na prehliadku. Ale lekár mi povedal, že som tehotná.

Keď som sa dozvedela túto novinku, najprv som sa cítila prekvapená a šťastná. Stále som snívala o tom, že sa stanem matkou. Zakaždým, keď som videla priateľky alebo spolužiačky spolu s ich deťmi, obdivovala som ich a aj ja som chcela mať svoje dieťatko.

Po prvotnom vzrušení som však začala pociťovať obavy a frustráciu, pretože som nebola vydatá a keď som sa dozvedela, že som tehotná, s priateľom sme už spolu nechodili. Mať v Číne deti ako slobodná matka znamená ísť proti “politike plánovaného rodičovstva”.

Začala som sa obávať o budúcnosť svojho dieťaťa. Bála som sa, že on alebo ona nedostane tzv. hukou (registráciu). Dieťa bez hukou nemôže ísť do školy, nemôže získať vzdelanie a nemá právo dostať rôzne vakcíny. Takéto dieťa má veľké ťažkosti vybudovať si v budúcnosti rodinu a kariéru. Aj keď som mala tieto obavy, moja túžba po dieťatku mi pomohla pokračovať v tehotenstve. Cítila som sa šťastne zakaždým, keď sa dieťatko v mojom brušku pohlo.

Asi v piatom mesiaci tehotenstva Komisia pre plánované rodičovstvo zistila, že som tehotná. Raz ma pred vlastným domom čakali úradníci z tejto komisie. Najprv to zahovárali, ale čoskoro odhalili skutočný dôvod svojej návštevy. Hovorili o mojej situácii a ponúkli mi dve alternatívy. Buď pôjdem na potrat, alebo zaplatím “poplatok za sociálnu starostlivosť”. Potom odišli, aby mi dali čas na rozmyslenie mojich “možností”.

Rozhodla som sa pokračovať v tehotenstve.

O mesiac neskôr úradníci znovu násilne vošli do môjho domu a povedali, aby som si vybrala medzi potratom alebo zaplatením poplatku. Povedali, že keď sa dieťa narodí bez hukou, nebude môcť robiť nič. Tiež sa mi vyhrážali, že budú informovať banku, aby mi skonfiškovala dom. Povedali mi, že požiadali môjho zamestnávateľa, aby ma vyhodil.

Cítila som muky. Nemohla som si vybrať ani jednu možnosť.

Okamžite som začala pátrať po informáciách o politike “plánovaného rodičovstva” a “poplatkoch za sociálnu starostlivosť” provincie Jiangsu. Dozvedela som sa, že pri úrovni môjho ročného príjmu by som musela zaplatiť poplatok vo výške približne 60 000 dolárov, aby som pre svoje dieťa získala hukou. Nemohla som si dovoliť zaplatiť takú obrovskú sumu.

Ale vôbec som sa nechcela vzdať nevinného malého života, ktorý vo mne rástol. Moja mama sa na to tiež nemohla pozerať. Moja úbohá mama sa pýtala v okolí na pomoc a informácie. Nakoniec mi povedala, že kým porodím, mohli by sme podplatiť lekára, aby mi s pôrodom pomohol a mohli by sme žiadať o láskavosť aj lokálnu políciu a dostať hukou za zaplatenie úplatku.

Ale v marci 2014 skupina šiestich-siedmich osôb z Komisie pre plánované rodičovstvo násilím vnikla do môjho domu. Dvaja z nich strážili dom zvonku. Štyria ďalší ma vtiahli do auta, ktoré čakalo pred domom. Moja bezmocná mama ma nasledovala do nemocnice v ďalšom aute.

V nemocnici mi lekár v ten istý deň vstrekol do brucha potratovú injekciu oxytocínu. Triasla som sa. Kričala som a bojovala. Lekár opustil miestnosť hneď po injekcii. Po pár hodinách bolestí brucha som videla vytekať krv a tekutinu. Večer som mala príšerné bolesti. Po pár ďalších hodinách mi praskla voda a narodilo sa dieťa.

Neodvážila som sa otvoriť oči a pozrieť sa na moje bábätko. Nedokázala som zniesť, ako bol tento čulý, nový život takýmto spôsobom potichu zničený.

Plakala som a plakala.

Sestričky vzali pozostatky môjho malého bábätka. Požiadala by som ich, aby moje bábätko nechali pri mne, ale nedokázala som rozprávať.

Neskôr mi lekár dal ďalšiu injekciu, vraj na zastavenie bolestí. Ale bolesť neskončila. Keď ma operovali, aby mi vyčistili maternicu, bolo to neuveriteľne bolestivé. Ležiac na posteli som cítila, ako bolo moje telo rozrezané a zničené.

Ďalej som plakala. Moje bábätko nemalo šancu prísť na tento svet a volať ma “mama”. Moje bábätko nemalo šancu vôbec vydať nejaký vzdych. Moje bábätko bolo zbavené života čínskou vládou…

Dlhý čas som mala o tomto príšernom utrpení nočné mory. Snívalo sa mi, že ležím na operačnom stole a moje brucho je otvorené. Zvyčajne som v tom sne bola mŕtva - s obrovskou mlákou krvi na zemi. A moje vnútorné orgány boli porozhadzované na zemi.

Ešte stále sa mi občas sníva o mojom dieťatku, o malom živote ležiacom v mláke krvi. Mávala som aj halucinácie a počula som plač detí naokolo. Často som sa obviňovala za to, čo sa stalo. Nenávidela som sa za to, že som otehotnela predtým, ako som sa vydala, čo prispelo k smrti môjho dieťaťa. Fyzická a psychická bolesť ma niekoľkokrát viedli aj k premýšľaniu nad samovraždou.

Moja mama ma sprevádzala počas tohto ťažkého obdobia. Pokúšala sa ma upokojiť rôznymi spôsobmi a povzbudila ma, aby som cestovala a študovala.

S pomocou mojej mamy som vycestovala do USA v decembri 2014. Okamžite som cítila kultúru otvorenej spoločnosti. Cítila som vzduch slobody, demokracie a ľudských práv. Všetko toto mi dalo odvahu pokračovať v mojom živote. V máji 2015 som nastúpila do jazykovej školy v New Yorku, aby som sa zlepšila v angličtine.

Pamätám si, ako sme raz v škole diskutovali o rodine a manželstve. Spolužiačka sa ma opýtala, “Počula som, že v Číne nemôžete mať viacero detí, je to pravda?”

Všetci sa čudovali, keď som im vysvetľovala čínsku politiku plánovaného rodičovstva. Jedna študentka mi povedala, že ak by sa vláda opovážila diktovať jej, koľko má mať detí, alebo jej nedovolila deti porodiť, uplatnila by si právo držania zbraní.

Toto mi pomohlo uvedomiť si, že ja som nebola vinná za smrť môjho bábätka. Naopak, bola to vina čínskej vlády. Čínska politika plánovaného rodičovstva ma prenasledovala a znásilnila moje zákonné práva. Moje dieťa malo právo prísť na tento svet!

Stala som sa informovanejšou v tejto oblasti hlavne tým, že som začala čítať online články organizácie Women´s Rights in China (WRIC). V decembri 2015 som sa zapojila do dobrovoľníckeho tímu, aby som bojovala za práva žien v Číne. To, čo som sa naučila počas stretnutí s ďalšími dobrovoľníkmi, úplne zmenilo pohľad na svet, ktorý som získala vzdelávaním sa v Číne. Teraz vidím veci v novom svetle, čo by bolo nemožné, keby som stále žila v Číne.

Naučila som sa, že je základným ľudským právom porodiť dieťa a že násilné potraty sú nehumánnym činom vraždy. Naučila som sa ako sa zastávať svojich práv a aj práv ďalších dievčat.

Najdôležitejšie však je, že som pochopila, že za smrť môjho bábätka som nebola vinná ja. Moje bábätko zomrelo, pretože čínska vláda porušila ľudské práva. Nie sú to čínske ženy, ktoré by sa mali hanbiť, ale čínska komunistická strana, ktorá by sa mala hanbiť. Musíme sa postaviť proti porušovaniu zákonných práv, zdieľať svoje skúsenosti a odhaľovať vražednú povahu čínskej politiky plánovaného rodičovstva.

Som tu dnes nie iba za seba, ale reprezentujem tiež milióny čínskych žien, ktoré nemôžu rozhodovať o svojom vlastnom tele do dnešného dňa. Nespočetné množstvo príbehov ako ten môj odhaľuje, že čínske nehumánne vraždenie stále pokračuje a prenasleduje ženy a celé rodiny.

Čínska vláda vytvorila túto zlú politiku pre svoj vlastný prospech, svojvoľne porušujúc ženské práva a zrádzajúc čínskych občanov. Existujú milióny žien v Číne, ktoré žijú vo vine a sebaobviňovaní práve kvôli tejto politike. Nevedia o svojich právach. Bojujú, aby mali ešte jedno dieťa a trpia rôznym prenasledovaním bez toho, aby mohli dosiahnuť spravodlivosť.

Moja tragická skúsenosť s násilným potratom úradníkmi Číny bola skúsenosťou, na ktorú som nechcela spomínať a považovala som ju za extrémne zahanbujúcu. Ale dnes rozumiem, že obeť musí mať dostatok odvahy postaviť sa, povedať pravdu a ukázať svetu, že čínska komunistická strana a jej politika plánovaného rodičovstva pokračuje vo vraždení, pokutovaní a prenasledovaní žien ako som ja. Napriek zmenám v tejto politike sa ženám stále ubližuje a životy sa stále ničia.

Práve preto som sa rozhodla hovoriť. Uvedomila som si, že mnoho ľudí z Číny zdieľa rovnaký názor ako ja.

Verím, že jedného dňa budú mať čínske ženy právo na pôrod a nebudú viac niesť bremeno plánovacích rodinných politík. Ich telá už viac nebudú ničené vládou. Budú žiť svoj život s dôstojnosťou.

Zdroj: lifesitenews.com, preklad: Viktória Dandarová