Spoznajte talentovaného básnika Dominika

Dominik a jeho mama Sandra počas kampane 40 dní za život v Bratislave

Dominik Bartoník má dvanásť rokov, má diagnostikovaný autizmus a píše nádherné básne. Jeho príbeh je nádherným dôkazom Božej prozreteľnosti.

Jeho mama Sandra približuje: “Keď som čakala Dominika, genetička ma posielala na amniocentézu kvôli môjmu veku. Mala som vtedy 38 rokov. Na Dominika sme čakali 9 rokov, jeho život je pre nás zázrak. Keď som amniocentézu odmietla so slovami, že je to nebezpečné vyšetrenie a pre mňa zbytočné, lebo by som na potrat aj tak nešla, začala do mňa ‘húsť’ o postihnutých deťoch a držala ma hodinu doslova ‘pod paľbou’,” povedala.

“My však autizmus za postihnutie nepovažujeme. Autisti sú úžasní, ich videnie sveta je intenzívnejšie - vo fyzickej, psychickej aj duchovnej rovine. Všetko majú ‘inak’ a človek vedľa nich žasne, čo mu v živote uniklo,” dodala pani Sandra.

Dominik a pani Sandra sa zapojili do jesennej kampane 40 dní za život a pridali sa k nám na modlitbu pred Ružinovskou nemocnicou v Bratislave. Ich prítomnosť nás nesmierne povzbudila.

Prečítajte si básne tohto talentovaného mladého muža, ktorý by tu medzi nami nebol, ak by sa pani Sandra nepostavila za jeho život.

Dominik a bratislavská koordinátorka Katka počas kampane 40 dní za život

Básne Dominika F. Bartoníka

Pieseň Tata Tatovič
(spievaj na nápev srdca)
Tata, to je taký burácavý zhluk písmen, čo hľadí na toho drsne, prísne, kto chcel by mi ublížiť.

Pohľadom hladí kroky piesne, čo v srdci nosí vo dne, vo sne. Nebude nikdy s vlkmi vyť.

Pieseň, čo znie mu v srdci, ovláda u nás hudbu dní i veci všedné i sviatočné.

Pieseň, tá je súzvukom dvoch duší, zviazaných sľubom, to už tušíš, vysvetľovať je zbytočné.
(venované tatovi)

Prútik pod lipami
To je potrava pre srdce - nemať celý les rozmanitých stromov, len dva mohutné v stálosti tvoria zelenému prútiku domov.

Pamätaj: Buď vždy stromom, keď si strom a neopusť ten svoj, keď udrie hrom.

Dve odvážne lipy konáre a korene prepletené rokmi majú, tieň, istotu, vlahu a nádej útlemu prútiku vytvárajú.

Na večné veky: Sú vždy stromom, veď sú strom a neopustia ten svoj v dobrom ani zlom.
(venované mame a tatovi)

Mama v maneme mojej
Manema je taká miestnosť v srdci, kde je všetko modré a kde máš všetkých drahých v bezpečí a môžeš byť s nimi, aj keď sú naozaj ďaleko.

Mama je úžasná bytosť z mojej planéty v tom mojom manemovom svete. Mama sa rozpráva zamyslene, má veľmi nezvyčajné nápady a zurčiaci humor.

Mám vyskúšané, že zavolám v hlave - „Príď!” a mama príde, mám mať ten pocit, že nikdy neodišla, mám mať ten pocit, že nikdy nie som sám.

Naozaj mám toľko malých manemových lások, že nemám samotu kam dať. Mama sa rozmenila na drobné lásky a mám jej plnú manemu.
(venované mame)

Za možnosť zverejniť básne srdečne ďakujeme autorovi Dominikovi a jeho mame Sandre Bartoníkovej.