Potrat významne zvyšuje riziko vzniku porúch duševného zdravia. Aj keď to propotratový priemysel odmieta

Propotratoví aktivisti nazývajú potrat “reprodukčnou slobodou”, ale namiesto objavenia slobody sa môžu ženy, ktoré zažijú potrat, stať obeťami porúch duševného zdravia, vrátane depresie. Výskum dôsledne poukazuje na negatívny vplyv potratu na duševné zdravie ženy – a osobné príbehy žien tieto štúdie len potvrdzujú.

Vedecký dôkaz

Štúdia publikovaná v júli 2016 – používajúca dáta zhromaždené od 8005 žien v Spojených štátoch amerických, ktoré boli sledované počas obdobia 13 rokov – spája potrat so zvýšeným rizikom vzniku porúch duševného zdravia a závislosti na drogách v neskoršom dospievaní a skorej dospelosti. Dr.Donald Sullins analyzoval dáta a zistil, že “potrat bol dôsledne spojený so zvýšeným rizikom poruchy duševného zdravia. Celkový risk dosahoval 45 %.” Tento výskum potvrdil výsledky nórskej štúdie z roku 2005, ktoré preukázali, že v porovnaní so ženami, ktoré si prešli spontánnym potratom, ženy, ktoré podstúpili umelý potrat, majú “podstatne vyššie” skóre týkajúce sa úzkosti v tzv. Hospital Anxiety and Depression Scale (pozn. prekl. škále nemocničnej úzkosti a depresie), a to dokonca ešte 5 rokov po potrate. Na dôvažok, novozélandský prieskum z roku 2008 na vzorke 500 žien zistil, že ženy, ktoré podstúpili umelý potrat, mali o 30 % vyššiu šancu rozvoja porúch duševného zdravia ako úzkosť a depresia.

Štúdia zameraná na súvislosť umelého potratu a duševného zdravia z roku 2019 skúmala ženy, ktoré šli na potrat s “chceným” bábätkom v porovnaní so ženami, ktoré šli na potrat s “nechceným”. Výsledky štúdie preukázali, že obe skupiny žien čelili po potrate zvyšujúcemu sa riziku ohľadne duševného zdravia. Ženy, ktoré šli na potrat so “chcenými” bábätkami, trpeli duševnou poruchou 1,43 krát častejšie ako ženy, ktoré podstúpili umelý potrat “nechcených” bábätiek. Ale ženy, ktoré povedali, že ich tehotenstvá boli “nechcené”, mali o 94% vyšší risk následných samovražedných myšlienok než ženy, ktoré na potrat nešli. Taktiež mali o 270 % vyššiu šancu na vytvorenie si závislosti na alkohole.

Osobné príbehy

Ženy, ktoré po umelom potrate trpia, obyčajne trpia potichu, zahanbené potratovým priemyslom po tom, čo mu uverili, že potrat je ich “právo”, ktoré by mali oslavovať. Existujú však ženy, ktoré zverejnili svoje tragické príbehy, poukazujúc na to, že ich potrat neposilnil.

Súťažiaca Amber Pike zo show “Láska je slepá”, ktorú vysielala stanica Netflix, odhalila vlastnú traumu, ktorú zažila v dôsledku potratu. “Po potrate sme sa ja a môj priateľ len tak rozprávali. Vravím mu, snažím sa mu vysvetliť, čím si práve prechádzam. Hovorím mu, že mám proste ťažké obdobie, nedokážem ráno vyliezť z postele. Nejem. Nespím. Nemôžem to prežiť znovu. Zničilo by ma to.”

V interview s ET po odvysielanej show Pike diskutovala o svojich finančných dlhoch. “Neplatila som si študentskú pôžičku, ako bolo spomenuté. Po mojom potrate som upadla do depresie a odišla zo školy. Moje duševné zdravie malo pre mňa vyššiu prioritu a ja som si pomaly dávala dokopy svoj život. Potom som dostala šancu byť v tejto show.”

Napriek tomu bola Pike skritizovaná za to, že hovorila o potrate v negatívnom svetle.

Chilli, členka skupiny TLC, v roku 2010 odhalila, že jej potrat ju stále ťaží. “Úplne ma to zničilo,” povedala v rozhovore. “Neviem, proste mi to zničilo ducha. Cítim, že som prestala byť takou silnou. A zlomilo ma to a plakala som, pretože som sa nestala mamou. Plakala som takmer každý deň skoro 9 rokov a potom som sa prichytila pri myšlienke, že musím mať bábätko.”

Allison Duhon sa podelila o svoju skúsenosť s potratom, podotknúc, že to bolo fyzicky aj emočne bolestivé. “Pamätám si, ako som sa stala po svojom potrate strnulou,” napísala. “Pamätám si, ako som mala problém s dôverou voči každému. Pamätám si, ako som bola extrémne úzkostlivá voči svojej dcére, pretože som si myslela, že si nezaslúžim zdravé dieťa. Pamätám si tú bolesť, keď som zistila, že môj syn má autizmus. Premýšľala spm o tom ako o treste.” Povedala, že sa cítila byť “nehodnou odpustenia”.

“Stále plačem pre svoje bábätko,” vysvetlila. “Musím navždy žiť v mučivej realite, že som ukončila život vlastného bábätka. Všetko, čo moje “právo” urobilo, je to, že mi spôsobilo celoživotnú bolesť. Nebola v tom pre mňa žiadna posila.”

Ďalšia žena sa podelila o svoju skúsenosť s potratom po tom, čo otehotnela po znásilnení. Na webstránke AbortionChangesYou.com, napísala: “Slová nie sú dostatočné na to, aby dokázali vysvetliť tento depresívny, úzkostný pocit, ktorý mám. Viem, že to, čo som urobila, bolo hlúpe, a toto poznanie ma vo vnútri každý deň zabíja. Nemyslím si, že dokážem niekedy odpustiť sama sebe. Prenasleduje ma to a je to veľmi traumatizujúce. Potrat ovplyvnil moje emócie a v mnohých smeroch ovplyvnil aj môj život… Ľutujem, že som to urobila. Keby som sa mohla vrátiť späť, nikdy by som to nespravila.”

V hrozivom príbehu z Belgicka, o ktorom sme písali, išla Julie Malbotte na potrat so svojou dcérou kvôli tomu, že obdržala diagnózu Downov syndróm. Po potrate trpela takým žiaľom, že zabila dve zo svojich troch žijúcich detí. Utopila svoju 22-mesačnú dcérku a dobodala 9-ročné a 7-ročné dieťa. Iba deväťročné dieťa prežilo. Lambotte povedala autoritám, že to urobila preto, lebo “jej chýbalo jej malé dievčatko”.

Potratový priemysel to popiera

Propotratoví aktivisti popierajú, že existuje niečo také ako postpotratový syndróm, ale pravdou je, že potratový priemysel by prišiel o veľmi veľa peňazí, ak by si ženy vyberali život pre svoje deti. Rosemary Candelario, ktorá zastávala pozíciu riaditeľky Massachusettskej Náboženskej koalície za reprodukčné právo, vysvetlila dôvod, prečo potratový priemysel popiera existenciu traumy po potrate: “Myslím, že sa v propotratovom hnutí bojíme, že ak priznáme, že potrat je pre niektoré ženy ťažký, potom priznáme aj to, že je nesprávny…” Samozrejme, po tomto vyhlásení poprela, že by potrat bol nesprávny.

Potrat je však traumatickou skúsenosťou pre mnoho žien a samozrejme aj pre mnohých mužov, ktorí povedali, že na nich potrat “zanechal hlboké rany” a že kvôli nemu cítili “extra záťaž, ktorá ich tlačila na dno”. Iný muž sa priznal, že po tom, čo jeho priateľka podstúpila umelý potrat: “Nevedel som, ako to prežijem. Nechystal som sa skočiť z mosta, ale bol som v takom stave, že by som sa pravdepodobne upil k smrti. Premýšľam o tom, čo sa stalo, každý deň za posledných 32 rokov.”

Zdroj: Liveaction.org, autor: Nancy Flanders, preklad: Martina Šulová