“Boh má svoj dôvod“: Dospievajúca mama, ktorá sa stala vysokoškolskou študentkou, premýšľa o živote so svojím synom

Hope Ruppertová nikdy nepredpokladala, že by sa v 16 rokoch mohla stať matkou, ale okolo Vianoc 2015 sa táto druháčka zo strednej školy v štáte Illinois dozvedela, že je tehotná. V tom čase bola aktívnou basketbalistkou a mylne verila, že bude musieť zanechať všetky svoje nádeje a sny. Ale vďaka podpore rodiny a priateľov namiesto toho pokračovala v atletike na strednej škole a stala sa úspešnou slobodnou matkou a zároveň študentkou na vysokej škole.

„Vyrastala som vo veľmi nábožnej rodine,“ povedala Hope pre Live Action News. „Môj otec bol pastorom pre mládež a sex pred manželstvom bolo určite niečo, čo v mojej rodine nebolo v poriadku.“ Prvá osoba, ktorá sa dozvedela o Hopinom tehotenstve, bola jej sestra Hallel.

Hope spomína, že jej sestra neskôr povedala: „Keď si uvidela pozitívny tehotenský test, takmer ihneď som zbadala zmenu v tvojom správaní. Uvedomila si si, že toto je skutočné, toto sa deje.“

Prvé dva alebo tri mesiace Hope svoje tehotenstvo pred zvyškom rodiny tajila, potom to však povedala rodičom. „Obaja boli veľmi rozrušení, no zároveň ma veľmi podporovali,“ spomína. „Nikomu mimo rodiny som to nepovedala, kým som nebola asi v siedmom mesiaci. Nosila som nadrozmerné oblečenie a každý deň som šla zo školy priamo domov.“

Napriek tomu Hope povedala, že jej najväčšou starosťou nebolo to, ako ostatní zareagujú, ale „skôr som musela prekonať samú seba. Veľmi som sa podceňovala. Ja sama som bola svojím najväčším kritikom.“

Ale zatiaľ čo sa zaoberala týmito emóciami, bola obklopená množstvom lásky a podpory. „Najväčšou oporou mi bola mama,“ povedala pre Live Action News. „Hneď ako zistila, že som tehotná, povedala mi: ‘Zvládneme to.’ Kým som bola tehotná, neustále to dokazovala. Keď sa Ren narodil, moji rodičia boli vždy ochotní ho postrážiť.“

To zahŕňalo aj starostlivosť o neho pri povzbudzovaní z tribúny, keď Hope hrala na ihrisku. Uviedla, že ju podporovala aj jej komunita a cirkevná rodina. Jej stredná škola dokonca zabezpečila denného lektora, ktorý jej pomáhal pokračovať vo vzdelávaní tri mesiace po Renovom narodení.

„Dokázala som pokračovať v škole, udržať si samé jednotky, a dostať sa do National Honor Society,“ spomína si Hope.

Taktiež povedala, že „tým, že som sa stala matkou, som dozrela nad môj vek. Stala som sa súcitnejšou. Vďaka svojmu materstvu som sa tiež dozvedela viac o tom, kto som ako človek.“ Zároveň uznala, že prechod od stredoškoláčky k matke zahŕňal množstvo výziev.

„V istom zmysle som stratila časť toho, o kom som si myslela, že som, [pretože keď som otehotnela,] bola som dieťa,“ povedala. „Takmer za noc boli pre mňa najdôležitejšie veci, ako napríklad tancovanie alebo športové hry, minulosťou.“

V priebehu tehotenstva a materstva si uvedomila: „Som to stále ja, ale sú tu určité aspekty mňa, ktoré si toto dieťa bude vyžadovať.“ Pokračovala: „Dozvedela som sa, čoho som schopná. Ako slobodná mama musíte hrať obe roly. Neustále sa pýtam samej seba: ‘Urobila som pre svoje dieťa správnu vec?’ Vždy myslím za dvoch. Myslím na to, ako ho moje činy môžu ovplyvniť.“

Sarkasticky poznamenala: „Nie som bežný 22-ročný človek. Moje víkendy pozostávajú zo skákania na trampolíne a naháňania štvorročného dieťaťa.“ Nakoniec však hovorí: „Keď ti tvoje dieťa povie, že robíš dobrú prácu, alebo ťa neverbálne uzná, stojí to za to.“

Dnes zbožňuje, že je Renovou mamou. „Je to tá najnáročnejšia a zároveň najužitočnejšia vec, ktorú urobím. Vždy hovorím, že sme obaja vyrastali spolu.“

Tehotenstvo u dospievajúcej Hope nie je bežné, a rovnako nie sú bežnými ani jej odvtedajšie úspechy. Získala dva tituly diplomovaného špecialistu (Associate Degree) na miestnej komunitnej vysokej škole, nedávno ukončila tretí ročník na štvorročnej univerzite a budúcu jar ukončí bakalárske štúdium. Pre Live Action News tiež povedala, že si minulý rok kúpila dom, čo priznáva, že „nie je bežná vec pre 21-ročného človeka s dieťaťom.“ Cíti sa „veľmi požehnaná“, že „má miesto, ktoré môže volať naše vlastné.“

Pri spomienke na to, čo by povedala svojmu dospievajúcemu ja - alebo tínedžerovi v podobnej situácii, Hope hovorí, že nech už sa deje čokoľvek, existuje zmysel toho, čo sa v živote stane.

„Na konci tunela je svetlo,“ povedala pre Live Action News. „Pamätám si, že som sa pýtala Boha: ‘Prečo práve ja? Vieš, zo všetkých ľudí, prečo práve ja?’ Boh má nejaký dôvod a vy ho teraz možno nemusíte vidieť. V tomto okamihu sa to môže zdať ohromujúce, ale pre vás a vaše dieťa sú pripravené také veľké a úžasné veci. A budete požehnaní. Som niekto, kto to môže hlásať. Všetko sa podarilo.“

Dodáva, že pre mladé ženy, ktoré zažívajú neplánované tehotenstvo, je kľúčové, aby sa skutočne cítili podporované, aby si mohli vybrať život pre svoje deti.

„Ľudia vždy hovoria ‘Podporujte život. Život je dôležitý!’ v súvislosti s obetovaním a rozhodnutím sa mať dieťa, ale nie vždy si pamätajú, že s týmito dievčatami musia zaobchádzať tak, akoby boli na nich hrdí, akoby boli hrdí na to, že si dieťa nechali. Mali by uznať, že tieto dievčatá robia niečo, čo sa ostatní rozhodnú nerobiť.“

„Ľudia by mali podporovať tieto matky. Mali by robiť to, čo sami kážu, a pamätať na to, že tieto dievčatá sa rozhodujú starať sa o dieťa, vyberajú si život – čo je to najdôležitejšie rozhodnutie zo všetkých,“ dodala. „Je to niečo, čo stojí za to podporiť… [Ak] podporujete život, musíte podporiť aj matku, ktorá si nevyberá ľahkú cestu. Musíte si uvedomiť, že stojíte pri veľmi dôležitom rozhodnutí.“

Zdroj: Liveaction.org, autor: Anne Marie Williams, RN, BSN, preklad: Maroš Jozef Bednárik